Podkategórie

• 

  Koňaky

  Každý koňak je brandy, ale nie každé brandy môže byť koňakom. Ide o destilát vyrobený z hrozna dopestovaného iba v regióne Cognac (Francúzsko). Názov cognac/koňak je chránený medzinárodnými dohodami výlučne pre brandy z tohto regiónu. Vínovica vypálená inde, hoci rovnakým spôsobom, sa nazýva brandy. Od príbuzného armaňaku sa koňak odlišuje dvojnásobnou destiláciou, užším sortimentom používaných odrôd hrozna a veľkosťou regiónu i apelácie, z ktorej pochádza. Oblasť Cognac je totiž rozľahlejšia než Armagnac a od roku 1908 je rozdelená na šesť apelácií: Grande Champagne, Petite Champagne, Borderies, Fins Bois, Bons Bois a Bois Ordinaires.

  
  Prastará metóda dvojnásobnej destilácie koňaku v medených kotloch má komplikovaný postup. Dôsledne sa musí dodržiavať oddeľovanie viacerých frakcí tekutiny. Proces trvá pri jednej „várke“ 16 až 24 hodín. Destilácia celej úrody musí skončiť do 31. marca (najbližšieho po zbere). Potom putuje číry destilát v sile 70 % alkoholu do dubových sudov. Vysoký objem alkoholu sa redukuje postupne, v rôznych časových odstupoch (podľa určenej doby zrenia). Vrcholom zrenia koňaku je 50 rokov. Po 60 rokoch už koňak z dreva suda skoro nič nezíska, kvalita sa môže dokonca zhoršiť. Vyzretý koňak sa prelieva do sklených demižónov, kde už nezreje. Miešanie predávaného zmesového nápoja je hotová veda. Niektoré obsahujú aj viac ako stovku koňakov rôzneho veku a chute. Vo výsledku sa odráža umenie a chuť majstra miešača – blendera. Kvalitné koňaky sa plnia do fliaš, ktoré sú samé osebe skvostom. Snúbi sa tu prvotriedna kvalita nápoja s umeleckým dielom.

  
  Koňaky se označujú písmenami alebo názvami podľa veku zmesi a podľa najmladšej pálenky v zmesi. V r. 1865 zostavil Maurice Hennessy oficiálnu stupnicu, ktorá sa používa dodnes:
  V.S. - Very Spéciale – zmes koňakov, z ktorých najmladší má minimálne 2 roky
  V.S.O.P. - Very Superior Old Pale – zmes koňakov, z ktorých najmladší má min. 4 roky
  X.O. - Extra Old – zmes koňakov, z ktorých najmladšia zmes má min. 6 rokov (od roku 2018 min. 10 rokov)
  Výrobcovia však používajú výrazne staršie druhy koňaku ako je minimálne vyžadované a preto odlišujú koňaky ďalšími názvami:
  
  Napoleon – radí sa medzi medzi VSOP a XO koňaky
  Extra– sa radí nad XO koňaky
  Hors d’Age – označuje vysoko kvalitné koňaky staré aj 100 rokov
  Vintage – ročníkové koňaky, zmes je z jedného roku

• 

  Giny

  Gin je anglosaský druh borovičky. Tento silný alkoholický nápoj je vyrobený destiláciou obilnej zmesi a plodov borievky s prídavkom ďalších bylín. Presné receptúry jednotlivých značiek sú výrobným tajomstvom samotných výrobcov. Práve borievka však dodáva ginu jeho typickú chuť. „Otcom“ ginu je Dr. Fanciscus de La Boie alias Dr. Sylvius, profesor medicíny na univerzite v holandskom Leidene. Receptúru prvého ginu zostavil v roku 1650 a rovnako ako množstvo iných destilátov, aj gin mal byť pôvodne liečivom, ktoré by uľavilo pacientom trpiacim ľadvinovými ťažkosťami. Dnes rozoznávame dva základné typy ginu. Prvým je Genever vyrobený periodickou destiláciou z borievky a obilného destilátu. Druhým je dry gin vyrobený kontinuálnou destiláciou z obilného destilátu a bylín. Bežná chuť ginu je suchá, najčastejšie sa pije ako súčasť kokteilov. Známym príkladom je obľúbený gintonic. Gin si získal veľkú popularitu hlavne v Anglicku, kde ho uviedol na trh kráľ Wiliam III. Oranžský v 17.storočí.

• 

  Rumy

  Rum je destilát z cukrove trstiny. Stáročiami sa vykryštalizovalo množstvo druhov bieleho a tmavého rumu. Dnes je už každému jasné, že nápoj kedysi u nás zvaný Tuzemský rum vôbec nie je rum, ale zmes zriedeného liehu (vyrobeného zo zemiakov, obilia či repnej melasy) a rumovej esencie. História pravého rumu siaha až do staroveku. Archeológovia se domnievajú, že prototyp tohto destilátu bol známy už v starej Číne a Indii. Rum aký poznáme dnes vznikol v 17. storočí, keď čierni otroci na karibských trstinových plantážach zistili, že melasu - vedľajší produkt pri výrobe cukru z cukrovej trstiny – môžu prekvasiť na alkohol. A potom to už išlo, výrobný proces sa rýchlo zdokonalil a prvý rum bol na svete. Karibik se zrazu stal chýrnou „rumovou“ oblasťou. Onedlho prišli rumu na chuť v Severnej Amerike. Prvá výrobňa tu vznikla ešte v 17. storočí na Staten Islande v New Yorku. Dnes sú všetky pravé rumy výsledkom fermentácie a kvalitnej destilácie melasy z cukrovej trstiny. Pri destilácii vzniká číra tekutina. Zlaté až hnedé zafarbenie, inú voňu a príchuť získava rum v priebehu zrenia v drevených, načastejšie dubových sudoch, niekedy aj vďaka karamelu, ktorý sa do rumu pridáva. Nápoj plnený do fliaš nepochádza z jednej „várky“ trstiny, je to zmes rôznych rumov namiešaná tak, aby dosiahla vlastnú a stálu chuť. Rumy nedelíme len podľa zafarbenia, ale aj podľa krajiny pôvodu. Tie zo španielsky hovoriacich krajín sú charakteristické svojou čistou hladkou chuťou, tmavšie rumy z anglofónnych zemí vynikajú plnou chuťou s horkým melasovým podtextom. Drahšie rumy z frankofónneho sveta si zas zachovávajú originálnu chuť cukrovej trstiny. Domovinou rumu je Karibik, slávny je však predovšetkým rum z Jamajky a Kuby. Tradičným producentom začína úspešne konkurovať rum z iných kútov sveta, kde sa výrobcovia orientujú na nové trendy. Dôraz už nekladú na zrenie, ale na technológiu výroby. Moderné rumy (napr. z ostrovov Reunion a Maurícius) sú „čerstvejšie“. Nielen vinársky glóbus je teda rozdelený na Starý a Nový svet...

• 

  Saké

  Sake (japonsky: 酒)

  často nazývané saké, znamená japonsky "alkoholický nápoj". V Európe sa tento názov ujal pre alkoholický nápoj kvasený z ryže, však vyrába sa aj z celého radu iných zdrojov. Japonec ako saké označí aj víno či vodku, ale pravdepodobne použije iný výraz.

  Pravé japonskej Sake nesie názov Nihonšu (日本 酒) a je vyrobené z ryže niekoľkonásobnou fermentáciou, tým je jeho výroba podobná výrobe piva. V Japonsku sa podáva studené (10 ° C), teplé (20 ° C) alebo horúce (30 ° C), záleží na konzumentovi a tiež na ročnom období. V zime sa podáva horúce a v lete studené. Známej japonskej značky, s dlhoročnou tradíciou, balia sake do krabíc z pravého japonského javora. Väčšina druhov saké obsahuje štrnásť až sedemnásť percent alkoholu. Sila Sake je však hlavne v jeho plamenité chuti, ktorá má niekedy veľkú silu. Sake je súčasťou mnohých japonských rituálov, väčšinou pri príležitosti osláv sviatkov.  

  Sake je spojené so šintoizmu - vládne mu líščí bohyňa Inari, jej hlavnou svätyne je južne od Kjóta vo Fušimi, v celom Japonsku má asi 30 000 svätyňou.  

  Sake sa vyrába zo špeciálnych odrôd ryže (sakamai). Ryžová zrná sa najprv obrúsi, máčajú a v pare uvarí. Uvarená vychladená zrna sa infikujú plesne koji (Aspergillus oryzae), ktorá škrob enzymaticky štiepi na jednoduchšie cukry, ktoré potom kvasí a vzniká alkohol. Výroba je veľmi podobná výrobe piva. Niekedy nasleduje destilácia kvasu a následné pridanie alkoholu do kvasiaceho nápoja, čím sa ďalšie kvasenie zastaví a obsah alkoholu sa zvýši na 18-25%. Tento postup je obdobný postup pri výrobe portského vína.  

  zdroj: wiki

• 

  Prosecco

  Prosecco

  je názov talianskeho vína, predtým tiež názov biele odrody viniča. Je odvodený od dediny, ktorá je súčasťou Terste v severnom Taliansku. Od roku 2010 smie byť Prosecco používané len na označovanie pôvodu vína, odroda sa teraz volá Glera. Slovo Prosecco sa rozdeľuje na 2 časti pre, ktoré znamená čisto pre a Secco, ktoré sa prekladá ako tvrdý alebo suchý. 

  Prosecco s ochranou pôvodu (Denominazione di origine controlli) sa vyrába v deviatich provinciách regiónov Benátsko (Veneto) a Friuli-Venezia Giulia (Friuli Venezia Giulia). Prosecco Superiore DOCG existuje v dvoch variantoch: Prosecco Conegliano Valdobbiadene Superiore DOCG, ktoré môže pochádzať jedine z provincie Treviso regiónu Veneto z oblasti medzi mestami Conegliano a Valdobbiadene (severne od mesta Treviso), a menšie Asolo Prosecco Superiore DOCG, vyrábané v blízkosti mesta Asolo.

  Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Partizánskom a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväčší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.  

  Prosecco je hlavnou prísadou koktailu Bellini a môže byť lacnejšie náhradou za šampanské víno. Je tiež kľúčovou ingredienciou Spritz, kokteilu obľúbeného na severe Talianska. 

  Kopcovitá krajina s vinicami okolo miest Conegliano a Valdobbiadene bola v roku 2019 zapísaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

  zdroj: wiki

• 

  Portské víno

  Portské víno

  je alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába alkoholovým kvasením vylisovanej šťavy z plodov viniča hroznorodého (hrozno).

  Nižšie uvedené členenie je v zmysle zákonnej normy platnej pre územie Slovenska (zákon č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve) v znení zákona 198/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2010. Zákonodarstvo v krajinách produkujúcich víno je rozdielne, v rámci EÚ sú niektoré základné ustanovenia jednotné. V krajinách južnej Európy však existuje zväčša členenie a kategorizácia vín podľa geografického pôvodu.  

  Členenie podľa obsahu cukru

  Vína tiché

  1. suché - najviac 4 g.l−1 zvyškového cukru
  2. polosuché - 4,1–12 g.l−1 zvyškového cukru
  3. polosladké - 12,1–45 g.l−1 zvyškového cukru
  4. sladké - minimálne 45 g.l−1 zvyškového cukru

   

  Sekty

  1. brut nature (prírodne surové) - menej ako 3 g.l−1 cukru (bez pridania cukru do šťavy)
  2. extra brut (obzvlášť surové) - 0–6 g.l−1 cukru
  3. brut (surové) - do 15 g.l−1 cukru
  4. extra dry (obzvlášť suché) - 12–20 g.l−1 cukru
  5. sec (suché) - 17–35 g.l−1 cukru
  6. demi-sec (polosuché) - 33–50 g.l−1 cukru
  7. doux (sladké) - viac ako 50 g.l−1 cukru

  zdroj: wiki

• 

  Destiláty

  Destiláty patria snáď k akejkoľvek udalosti. K oslavám, večierkom, grilovačkám, na turistiku aj k stolovaniu. Slivovica, hruškovica, ale aj ďalšie „-ice“ sú často prvá voľba v prípade alkoholických nápojov. Pijú sa nielen čisté, ale aj ako súčasť najrôznejších drinkov a koktailov. Nielen na Slovensku majú dlhodobú tradíciu.

• Víno